To skutočné, pravé a jedinečné módne panoptikum!

Úvod do traktátu

V Čechách aj na Slovensku je známa stránka Módní peklo, ktorá si neberie servítku pred ústa a rieši všetky neduhy nášho odievania ako vytŕčajúce tangáče a zle padnúce podprsenky, ponožky v sandáloch a hrozné batikové stany a háčkované nezmysly, ktoré vyrábajú miestne „tvorilky“. Toto je môj drobný príspevok do všeobecnej diskusie o tom, čo je možné považovať za módne peklo. Vydajme sa teda smelo vpred, v ústrety módnemu panoptiku.

Toť nedávno som bola upozornená na mne doposiaľ absolútne neznámy trend v rámci slovenskej blogoscény a to módne blogy. Odporučená mi bola jedna z tých lepších blogeriek, postupne som sa ale preklikávala ďalej, až som sa prehrabala do totálnych hlbín tohto prapodivného sveta. Chvíľku som nechápavo krútila hlavou, avšak potom mi došlo, že s módnymi blogmi je to asi tak ako aj s bežnými blogmi – mnohé z nich sú balast a čítať sa oplatí len zopár vyvolených. (Áno, autorka si plne uvedomuje, že ktokoľvek môže so stoickým pokojom označiť ako balast aj jej blog a je s tým zmierená.) Nuž ale tento balast je celkom zábavný a tak mi nedá zopár poznámok na jeho účet.

Pozrime sa bližšie

Už dávno je jasné, že žijeme vo svete, v ktorom je obal veľmi dôležitý a aj ja súhlasím s tým, že na prvý pohľad sa dá o človeku mnohé povedať. Reč však nie je o drahých šatách, ale o upravenom zovňajšku, o tom, či je človek umytý, upravený, učesaný, vyžehlený a s vyleštenými topánkami. Nestojí to skoro nič no pomôže to ostatným utvoriť si o nás pozitívny dojem. Potom je tu však nová generácia dievčat (a niektorých chlapcov), ktorí toto tvrdenie nabrali frontálnym útokom a majú pocit, že na ničom inom nezáleží. A tak ako v blogosfére už dávno oxidujú mladé grafomanky ktoré majú potrebu písať o tom, koľko im meškal autobus či čo sa učili v škole na hodine fyziky, tak sa postupne vyšľachtila aj ich nová odroda, ktorá sa vznešene označuje ako módne blogerky.

Na prvý pohľad má človek pocit, že ide o dievčatá, ktoré móda baví, píšu o nej, o trendoch, o peknom obliekaní, o materiáloch a tak podobne, po dôkladnejšom zhliadnutí však príde na to, že toto je tých zlatých 5% a väčšina z nich sa postupne aj tak uchytí v módnych časopisoch. Potom je tu tých smutných 95%, ktorým sa asi máli počet osôb vo svojej blízkosti ktorým sa môžu pochváliť s tým, čo si práve kúpili a tak sa s tým rozhodnú obťažovať aj podobne postihnuté osoby na internete. Aspoňže takto vznikla istá komunita, ktorá si navzájom posty chváli, híka a obdivuje to, čo majú kolegyne „fashion blogerky“ oblečené a kto o tejto úchylke nič netuší, väčšinou o takto zamerané blogy našťastie ani len nezakopne.

Čo v tomto kokteile štandardne nájdete?

Chvalabohu. Od módy majú totiž tieto blogy väčšinou na míle ďaleko a obmedzia sa na lacný a nekvalitne spracovaný prehľad toho, čo mala autorka v daný deň na sebe. Väčšinou je to jeden štýl, čo je pochopiteľné, každý máme nejaký ten svoj, ale my ostatní, na rozdiel týchto blogeriek, nemáme potrebu obťažovať svoje okolie tým, čo sme dnes mali na sebe (prípadne na obed, ale k tomu sa ešte dostaneme). V zásade tu pokrivkáva kvalita fotografického spracovania a mne osobne vadí najviac to, že tieto blogy sú iba fotošatníkom, autorky sa väčšinou držia jedného štýlu účesu aj celkovej vizáže, čiže o komplexnom stylingu nemôže byť reč ani náhodou.

Najtragickejšie sú však fotky fotené doma na chodbe či na pavlači, ideálne pred bielym alebo iným jednofarebným pozadím, prípadne s rekvizitou vo forme deravého starého gauča a jeho kamarátov, ktorí dodávajú „stajlovaniu“ ťažko umelecký nádych. Poväčšine nie sú oné blogerky ani veľmi zručné modelky a tak sa pózy aj miesta fotenia pravidelne opakujú, mení sa len to, čo má dotyčná na sebe. Najlepší prípad je jedna moja obľúbenkyňa, ktorú vidím na každej druhej fotke s hlavou naklonenou vľavo, jemným úsmevom, pravou rukou vbok a ľavou nohou ležérne prekríženou pred pravou. Ak má kabelku, má ju zavesenú o ľavý zohnutý lakeť. A takáto fotka je v každom jednom poste... Celý výsledok teda posúva onen virtuálny šatník či chválenie sa oblečením ešte ďalej do tajomného vzduchoprázdna nulovej výpovednej hodnoty, v ktorej nie je móda väčšinou zasadená do prostredia, nepredstavuje žiaden umnejší styling, je to len akési zozbieranie vecí a doplnkov ktoré sa k sebe hodia. Smutné.

Vzhľad blogu majú štandardne všetky z neznámeho dôvodu biely s nejakým veľkým headerom, ktorý treba dlho scrollovať a názvy majú tiež svoje pravidlá – buď doňho treba dať nejaké talianske slovo, lebo je to cool a taliančina je jazykom módy, podobne francúzština, alebo slová ako FASHION, HEELS, DRESSES a asi najväčšou chuťovkou je odkopírovaných pár slov z aktuálnej popovice ktorou nám práve Rádio Expres píli uši od rána do večera. No schválne, identifikujete autora? „To the edge with you“ alebo „cause I may be bad but I’m perfectly good at it”. Hurá, nech žije invencia! Ale hlavne, že je to “cool” a “in”! Každý jeden príspevok potrebujeme okoreniť nejakým úžasným a štýlovým anglickým názvom, ktorý obsahuje nejakú vážnu myšlienku vyjadrujúcu vše objímajúcu túžbu onej blogerky po svetovom mieri, po duchovnom osvietení, alebo iný naoko zmysluplný citát. Keď sa však nad tým zamyslím, je mi jasné prečo: nemôže sa predsa každý blog volať „Čo som si dnes obliekla do práce“, prípadne „Čo som si dnes obliekla do školy“ a ktoré by som niekedy s radosťou nazvala „V čom by som nešla ani len vyniesť smeti“.

A už keď sme pri tej angličtine, každý správny fashion blog má slovenský aj anglický text a toto je ich jediný aspekt ktorý nebudem kritizovať. Veď nech si detičky trénujú aj tú angličtinu, hoc často krát by sa im zišiel spellcheck aj na ich rodnú materčinu, keďže hrúbok nájdete vo fashion blogoch jedna radosť. Jedna dobrá rada nadovšetko – mládež, ak sa chcete skamarátiť s angličtinou, zoznámte sa s jej synom pánom apostrofom. Chudáčik buď často v slovách kde má byť absentuje, alebo je z lenivosti nahradený slovenským dĺžňom, takže slovo miesto I’m vyzerá I´m. (Ak by to niekoho zaujímalo, apostrof nájdeme na anglickej klávesnici tam, kde je na slovenskej paragraf. Skutočne to stojí len jeden alt plus shift a ani to nebolelo).

Pozor Alenka, králičia diera smeruje ešte hlbšie...

Prípadne sa stane, že ona módna blogerka už nemá o čom písať, (a vedzte, že jej popisy sú väčšinou na úrovni denníkového záznamu pätnásťročnej dievčinky), čo znamená, že všetky jej najnovšie kúsky sme už videli a rozpočet jej nedovolí ísť nakupovať ďalšie lacné handry. Opäť pre spresnenie - neodsudzujem nákup lacného oblečenia v tzv. fast fashion obchodoch (H&M, New Yorker, Zara), práve naopak, rada ich využívam aj ja. Neznášam ale vetešníctvo - zbieranie a nakupovanie obrovského množstva šiat aby som mala každé na sebe raz – dvakrát a potom uviazli niekde vzadu v skrini. To je podľa mňa bohapusté a smutné vyhadzovanie peňazí, najmä ak je jeho cieľom chváliť sa kvantitou. Kde sme to ale prestali? Áno, keď dotyčná práve neabsolvovala nejaké výborné výpredaje, mimochodom tými sa chvália veľmi rady, čím lacnejšie tým lepšie, tak tu máme ďalšie fenomenálne príležitosti na rozvíjanie grafo- a foto- mánie: čo tak dnešný obed? Cvak! Nech si nemyslia že som anorektička! Káva zo Starbucksu? Cvak prázdny kelímok, je to cool! Koláč čo som práve upiekla? Cvak, nech vidia, že som aj šikovná gazdinka! Super návod ako si podomácky urobiť nejaký ten vlastný módny doplnok? Sem s ním, nech môžu pochváliť moje šikovné ruky a je to ľahšie ako naučiť sa štrikovať či vyšívať!

Ale nezúfajte, toto ešte nie je to najhoršie čo v týchto blogoch nájdete! Až ma mrazí pri predstave, na tieto hrôzy narazia nejaké -násťročné slečny, ktoré to naozaj budú považovať za módu, veď sa o tom bloguje. Pretože to, čo niektoré z dievčat prezentujú, nad tým mi až ostáva rozum stáť. Okrem iného som sa dozvedela, že v móde sú vypĺznuté umelé kožuchy, buď s nechutnou tigrou/leoparďou potlačou na ktoré s úsmevom spomínam z čias materskej školy, alebo vo farbe a kvalite zdochnutého potkana. Desať bodov ak má pod nimi nositeľka iba ľahké tielko, dvadsať bodov ak je vonku práve mínus pätnásť stupňov Celzia. Podobne ma fascinuje záľuba oných blogeriek v tenkých legínach bez akýchkoľvek sukieň či nohavíc pod nimi. Prechladnutie garantované, spolu s nádhernou predstavou, že mi každý čumí na zadok. Potom tu máme chuťovečky ako nechty s trblietkami všetkých farieb, presvitajúce čierne podprsenky pod bielou blúzkou, či dokonca očko na pančuškách – tie tony pozaťahovaných (vidieť to najmä na čiernych) už radšej ani nepočítam. Šak sú značkové, stáli ma veľa evri, tak to nechám tak a budem sa tváriť, že je to móda... Nečudo že potom dotyčným dámam neostáva na žehličku, nevadí, veď aj pokrčené tričko či sukňu budem vydávať za poslednú módu.

Hm... čo ešte? Umelecké pózovanie pri smetiakoch? Máme. Tenké čipkované šaty fotené v najväčšom snehu? Baba príde o ľadviny aj vaječníky, ale nevadí, pre krásu sa predsa musí trpieť... Nepadnúce obrovské neforemné šaty a nohavice ktoré deformujú postavu a nositeľke na šarme skôr uberajú? Samozrejme, všetko v mene módy! Háby pripomínajúce vrece? Jasnačka! Obrovské kopytá alebo platformy? Ale tak prirodzene, a vôbec nevadí, že moje nohy veľkosti sedem by v nich vyzerali ako obrovské žehličky... A ešte ozrutné prstene na viac prstov pripomínajúce boxer, prípadne jednu obrovskú ohavnú obludu, pri ktorej rozmýšľam, či nositeľke pristálo na ruke ufo. Opäť plus desať bodov ak ich viete na rukách nakombinovať čo najviac naraz. Primiešajme ešte súhrnnú fotku všetkých týchto šperkárskych ohavností nech všetci závidia či video o produktoch pleťovej kozmetiky ktoré autorka používa, a máme módny blog ako vyšitý. Aha, skoro som zabudla, ešte treba odfotiť všetko, čo si kúpim, kus po kuse, každý na jednu fotku ešte pred tým, než to hodím do nejakej módnej kompilácie, napokon s dobrým nákupom sa treba pochváliť. Ak opäť nemám o čom písať, pridám fotku nejakej drahej značkovej vychytávky, ktorú si síce nekúpim lebo je pekelne drahá, ale tým, že viem čo to je ukážem, aký mám prehľad v tom, čo je vo svete módy práve in!

Záverom

Ak ste urazená módna blogerka, na Vaše šomranie na moju adresu odpoviem priamo tu – samozrejme že som stará tučná šereda nosiaca deravé staré handry, stará dievka frflajúca nad všetkým, bez osobných ambícií, bez akékohoľvek vzdelania a života o ktorom by bolo hodné rozprávať a preto musím tráviť svoj voľný čas rýpaním do ostatných, ktorým len závidím. Presne tak, stopercentne ste ma odhadli a ja gratulujem Vášmu dôvtipu!

Nám ostatným ostáva dúfať, že naša mládež má zväčša módu rada, tyká si s ňou, ale nie je jej otrokom. Dnešný svet je niekedy zbytočne založený na extra porcii materiálna a kritizované blogy sú toho svätyňou. Napokon, ako hovoril Oscar Wilde, móda je formou škaredosti takou neakceptovateľnou, že je potrebné ju každých šesť mesiacov meniť...

Dovidenia nabudúce!